Zákonom č. 390/2015 Z. z. (ďalej len „novela") bol s účinnosťou odo dňa 1. januára 2016 novelizovaný zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Účelom novely je parciálna transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (ďalej len „Smernica"), ktorá vymedzuje predpoklady nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie.
Mediácia je v zahraničí veľmi úspešnou metódou riešenia sporov mimosúdnou cestou. V zahraničí je veľmi obľúbená, najbežnejšie praktizovaná a fungujúca forma mimosúdneho riešenia sporov nielen vo Veľkej Británii, ale aj v iných krajinách Európy, USA a Austrálie.
Mediátor je osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť osobne, čestne, svedomito, nezávisle, nestranne, dôsledne, s náležitou odbornou starostlivosťou, a pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť výkonu mediácie.
Začatie riešenia sporu mediáciou má rovnaké právne účinky na intertemporálne normy (premlčanie, preklúzia) ako podanie návrhu na príslušný súd/arbitrážny súd.
Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku.
Medzi výhody mediácie nepochybne patrí:
Nakoľko je mediačné konanie dobrovoľné účastníci strán ju môžu kedykoľvek prerušiť alebo ukončiť.
Nie všetky spory sú vhodné na riešenie formou mediácie, niektoré musia byť jednoznačne vylúčené z tohto procesu, pretože sú nevhodné pre mimosúdne urovnanie. Ide o spory, kde je nevyhnutné aby existenciu práva určil súd. Pre mediáciu nie sú vhodné spory týkajúce sa základných ľudských a ústavných práv.
Z mediácie sú vylúčené spory:
Účastníci sporu sa s mediátorom môžu dohodnúť na kontrole plnenia mediačnej dohody. Ak sa dohoda v niektorých bodoch neplní, je možné ju upraviť, alebo stanoviť plnenie výkonom súdneho rozhodnutia, alebo notárskou zápisnicou (sa stáva zápisnica exekučným titulom).
Ak je potrebné k vyriešeniu problému odborné stanovisko mediátor po dohode s účastníkmi sporu do konania prizve odborníka/znalca v danej oblasti (napr. znalca z oblasti nehnuteľnosti, psychológa a podobne).
Tento kódex správania stanovuje viacero zásad, ku ktorým sa jednotliví mediátori môžu zaviazať dobrovoľne a na vlastnú zodpovednosť. Môžu ho použiť mediátori vykonávajúci všetky druhy mediácie v občianskych i obchodných veciach.
Môžu sa k nemu zaviazať aj organizácie poskytujúce mediačné služby, a to tak, že požiadajú mediátorov pracujúcich pod ich záštitou, aby tento kódex dodržiavali. Organizácie môžu zverejniť informácie o opatreniach, ktoré prijímajú na podporu dodržiavania kódexu individuálnymi mediátormi, napríklad odbornej príprave, hodnotení a monitorovaní.
Na účely kódexu správania je mediácia definovaná ako postup, pri ktorom sa dve alebo viaceré zúčastnené strany dohodnú na ustanovení tretej strany (ďalej len mediátora), ktorá má pomôcť zainteresovaným stranám vyriešiť spor dosiahnutím dohody bez súdneho konania a bez ohľadu na to, ako by sa takýto proces nazýval alebo bežne označoval v jednotlivých členských štátoch.
Dodržiavaním kódexu správania nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ani pravidlá, ktoré platia pre jednotlivé povolania.
Organizácie poskytujúce mediačné služby môžu zvážiť, že vypracujú podrobnejšie kódexy prispôsobené ich špecifickému prostrediu alebo druhom mediačných služieb, ktoré ponúkajú a ktoré prihliadajú na špecifické oblasti, ako je mediácia v rodinných veciach alebo spotrebiteľských veciach.
Mediátor musia byť odborne spôsobilí a poznať proces mediácie. Relevantnými faktormi v tomto smere sú patričná odborná príprava a neustále doplňovanie ich vzdelania a praktických zručností v oblasti mediácie so zreteľom na všetky relevantné normy či systémy akreditácie.
Mediátor nadviažu kontakt so stranami s cieľom nájsť vhodné termíny na uskutočnenie mediácie. Predtým, ako súhlasia s ustanovením, si mediátori musia overiť, že majú potrebnú kvalifikáciu a odbornú spôsobilosť na vedenie mediácie v danom prípade. Na požiadanie poskytnú stranám informácie o svojej kvalifikácii a odbornej praxi.
Mediátori môžu propagovať svoju činnosť, pokiaľ tak robia profesionálnym, pravdivým a čestným spôsobom.
Mediátor nesmie konať alebo, ak už začal konať, pokračovať v konaní bez toho, aby zverejnil všetky okolnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť, či zapríčiniť konflikt záujmov, alebo ktoré by sa za také mohli považovať. Povinnosť zverejnenia je nepretržitá povinnosť počas celého procesu mediácie.
K takýmto okolnostiam patria:
V takýchto prípadoch mediátor môže súhlasiť s mediáciou alebo v nej pokračovať za predpokladu, že si je istý svojou schopnosťou vykonať mediáciu úplne nezávisle a neutrálne pri zaručení úplnej nestrannosti a, že zainteresované strany s tým výslovne súhlasia.
Mediátor koná vždy nestranne vo vzťahu k zainteresovaným stranám a usilujú sa konať tak, aby to bolo zrejmé a ich povinnosťou je slúžiť z hľadiska mediačného postupu všetkým stranám rovnako.
Mediátor si overí, že strany mediačného konania porozumeli charakteru mediačného procesu, úlohe mediátora a strán v tomto procese. Mediátor musí predovšetkým zabezpečiť, aby strany pred začatím mediácie pochopili a výslovne odsúhlasili podmienky dohody o mediácii, najmä všetky relevantné ustanovenia o zachovávaní dôvernosti, ktorými je viazaný mediátor a strany konania.
Dohoda o mediácii sa vyhotovuje písomne, ak o to zainteresované strany požiadajú.
Mediátor vedie konanie náležitým spôsobom s prihliadnutím na okolnosti prípadu vrátane možného nerovnakého postavenia strán, prípadných želaní vyslovených stranami, potreby dodržiavania právnych predpisov, a potreby riadneho vyriešenia sporu. Strany sa môžu podľa vlastného uváženia dohodnúť s mediátorom na spôsobe mediačného konania, pričom sa opierajú o vymedzený súbor pravidiel alebo iný základ. Ak to mediátor pokladá za účelné, môže jednotlivé strany vypočuť oddelene.
Mediátor zabezpečí, aby mali všetky strany primeranú možnosť zapojiť sa do konania. Mediátor informuje strany a môže ukončiť mediáciu, ak:
Mediátor prijme všetky potrebné opatrenia, aby akákoľvek dohoda bola dosiahnutá pri vedomom a informovanom súhlase všetkých strán a aby všetky strany porozumeli podmienkam dohody. Sporné strany môžu odstúpiť od mediácie kedykoľvek a bez odôvodnenia. Mediátor môže na žiadosť strán a v rozsahu svojej právomoci informovať strany o tom, ako majú formulovať dohodu a aké sú možnosti, aby dohoda bola vykonateľná.
Pokiaľ to nie je osobitne stanovené, mediátori musia poskytnúť stranám vždy kompletné informácie o spôsobe odmeňovania, ktorý mienia uplatniť. Nesmú začať s mediáciu predtým, než všetky strany odsúhlasia zásady ich odmeňovania.
Mediátor zaobchádza dôverne so všetkými informáciami, ktoré sa objavili v rámci mediácie alebo v súvislosti s ňou, vrátane skutočnosti, že k mediácii dochádza alebo k nej došlo, ibaže sú dané zákonné dôvody alebo dôvody verejného poriadku pre ich poskytnutie. Žiadne informácie poskytnuté mediátorovi ako dôverné jednou zo strán nesmú byť poskytnuté ostatným stranám bez súhlasu alebo ak to neukladá zákon.